Trianonská mierová zmluva je jednou z najproblematickejších zmlúv Versailleského mierového systému. Počas 100 rokov svojej platnosti vyvolala rôzne emócie na oboch stranách Dunaja. Na jednej strane hrdosť na vlastný štát, ktorého hranice pomáhala budovať, na druhej strane sklamanie až rozčarovanie. Počínajúca medzinárodná spolupráca slovenských, maďarských a poľských právnych vedcov sa bude snažit tento stav zmeniť. Primárne si kladie za cieľ preskúmanie Trianonskej mierovej zmluvy presne 100 rokov po jej podpísaní z hľadiska jej významu pre región strednej Európy. Trianonská zmluva doteraz nebola detailne analyzovaná a komplexne skúmaná právnymi vedcami, preto sa jej výskumu zúčastnia predovšetkým právni historici, romanisti a pozitívni právnici, ktorí budú dokument skúmať predovšetkým vo verejnoprávnych súvislostiach, nezanedbávajúc však ani nevyhnutné súkromnoprávne následky. Sekundárne si kolektív stavia ambíciu pokúsiť sa po 100 rokoch o dosiahnutie konsenzu predovšetkým s maďarskými kolegami v oblasti, ktorá bola doteraz vnímaná ako do istej miery kontroverzná a vyvolávajúca napätie medzi našimi dvomi krajinami. Výsledky výskumu budú okrem aplikácie v pedagogickom procese využité aj v praxi Dejepisného spolku v Košiciach, ktorý je odberateľom výsledkov predkladaného výskumu.
Ciele projektu
Primárnym cieľom projektu je preskúmanie príčin a následkov prijatia Trianonskej mierovej zmluvy s využitím právnohistorických, resp. právnych metód skúmania. Uvedený typ výskumu Trianonskej mierovej zmluvy je nový, preto si bude vyžadovať uskutočnenie nasledovných čiastkových výskumov:
1. Komplexným spôsobom vymedziť, charakterizovať a analyzovať spoločné, ale aj diferenciálne črty, fenomény a faktory základných právnych inštitútov medzinárodného (diplomatického, konzulárneho práva), kreovaných už v rímskom verejnom práve, predovšetkým medzinárodnom vojnovom práve (ius fetiale) uplatňujúc metódu dedukcie – od všeobecných poznatkov ku kreovaniu konkrétnych záverov, príkladov použitia, aplikácie týchto pravidiel ad hoc. Identifikovať, interpretovať a historicko-právne analyzovať vybrané strety, kolízie stredovekého kanonického práva a rímskeho práva pri uplatňovaní primátu pápežskej alebo cisárskej moci, ale aj stanoviť akceptované právne východiská; výskum problematiky zámorských území a aplikácie cirkevného práva na ich obyvateľov. Výskum činností Univerzity v Salamanke (de Vittoria, Suarez, Soto), Oxforde (Gentili) a pôsobenie prirodzeno-právnej školy (Grotius) – „rozdielnosti v jednotnosti“ pri kreovaní fundamentálnych princípov a zásad medzinárodného práva pri ich aplikácii na konkrétne vybrané európske dejinné udalosti. Napokon výskum Viedenského kongresu (1814-15) – „stabilita v nestabilnosti“ - jeho vplyvu a uznesení na kreovanie diplomatického a konzulárneho práva vo vzťahu k neskoršie vytvorenému tzv. versailleskému systému medzinárodných zmlúv – s osobitným zameraním na Trianonsku zmluvu.
2. Nadväzujúc na bod 1 charakterizovať a analyzovať vplyv kľúčových udalostí 19. storočia na kreovanie a zmenu hraníc vtedajšieho Rakúsko - Uhorska, a to predovšetkým so zreteľom na zmeny hraníc súvisiacich so základnými medzinárodnými zmluvami prijatými do vypuknutia prvej svetovej vojny. Výskum rakúsko-maďarského vyrovnania bude v tejto fáze výskumu mimoriadne dôležitý, nakoľko sa jedná o udalosť, ktorá na dlhé roky ovplyvnila vzťahy Maďarov k vtedajším menšinám, dnes tvoriacim vlastné národné štáty. V tejto súvislosti bude dôležité venovať pozornosť zmenám župných hraníc, a to najmä tých žúp, ktoré neskôr tvorili tzv. nárazníkovú zónu. Rok 1920 - večná trauma, alebo slovensko-maďarské vyrovnanie? Neopomenuteľnou časťou výskumu bude hľadanie spoločných stanovísk s maďarskými kolegami zúčastnenými na projekte. Aj v Maďarsku totiž následky prijatia Trianonskej mierovej zmluvy najmä v oblasti dejín práva a súdnictva nie sú dodnes preskúmané (napr. u nás otázka prítomnosti, rozsahu, štruktúry a dôsledkov trestnej činnosti, ktorej motívom bola snaha odstrániť medzinárodnoprávne následky Trianonskej zmluvy a to okrem iného v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy Zákona č. 50/1923 Sb. z. a n. na ochranu republiky). V tejto súvislosti očakávame výrazný posun poznania vpred ako na Slovensku, tak v Maďarsku.
3. Cieľom projektu je v zmysle naznačených súvislostí aj otázka preberania a formovania jednotlivých aspektov štátnej moci – v najširších súvislostiach – a to jednak vo vzťahu k Maďarsku, ako aj smerom dovnútra. Prebratie/formovanie štátnej moci na území Slovenska po vzniku medzivojnovej republiky bolo problematické. Parciálnym cieľom bude detailne analyzovať formovanie jednotlivých zložiek verejnej moci, s osobitným zameraním na južné časti vzniknutej republiky.
4. Ďalším cieľom projektu bude vypracovanie analýzy Trianonskej zmluvy z pohľadu zásad, princípov a štandardov uzatvárania medzinárodných zmlúv a ich významu v medzinárodnom práve a budovaniu vzájomných vzťahov medzi krajinami. Podrobnému skúmaniu bude podrobený proces uzatvorenia Trianonskej zmluvy a účinky, ktoré vyvolala. Za využitia komparatívnej metódy bude skúmaný aj vzťah Trianonskej zmluvy k iným medzinárodným dohovorom, s ktorými priamo, či nepriamo súvisí. Príkladom je tzv. Versailleský systém, ktorý predstavuje systém medzinárodných dohovorov uzatvorených po prvej svetovej vojne medzi víťazmi a porazenými. Riešitelia poskytnú aj pohľad na vývoj medzinárodného obchodu medzi jednotlivými krajinami, či na strane víťazov alebo porazených v prvej svetovej vojne. V rámci riešenia grantovej úlohy bude tiež skúmaný spôsob vzájomného ovplyvňovania medzi Trianonskou zmluvou a právom národa na sebaurčenie a vplyv tejto zmluvy na vnímanie inštitútu štátneho občianstva a to aj vo svetle práva Európskej únie, ktoré zavádza inštitút občianstva Únie. Zároveň bude overená hypotéza, že Trianonská zmluva a jej dôsledky prispeli ku kreovaniu práv národnostných menšín.
5. Pridanou hodnotou pri riešení projektu bude pohľad tzv. tretej strany - výskum vplyvu Trianonskej mierovej zmluvy na dianie v Poľsku - a to ako jej vplyv na kreovanie štátnych hraníc (v kontexte udalostí, ktorými bola po prijatí Trianonskej zmluvy vytvorená štátna hranica s Poľskom), ale aj v kontexte výskumu jej vplyvu na kreovanie moderného poľského práva.
6. Poslední budú prví...píše sa v najpublikovanejšej knihe sveta. V neposlednom rade teda cieľom projektu je aplikácia údajov získaných prostredníctvom riešenia projektu v praxi - organizovanie prednášok pre verejnosť, záujemcov o históriu, ale aj pre odborníkov a organizácia workshopov pre študentov právnických fakúlt, a to v priebehu, ale aj po ukončení aktívneho riešenia projektu.
Spolupráca skúsených slovenských, maďarských a poľských odborníkov je zárukou, že dané ciele budú uspokojivo dosiahnuté.